Vytvoríme si v testovacej schéme tabuľku zamestnancov nasledovným príkazom: 

CREATE TABLE TEST_EMPLOYEE
(
  ID       NUMBER                               NOT NULL,
  NAME     VARCHAR2(20)                         NOT NULL,
  SURNAME  VARCHAR2(50)                         NOT NULL,
  SALARY   NUMBER                               NOT NULL
);

Podstatný je pre nás plat, ako vždy:) a potom si naplníme tabuľku dátami (zamestnancami):

BEGIN
  INSERT INTO TEST_EMPLOYEE(ID,NAME,SURNAME,SALARY) VALUES (1,'Peter','Maly',3500);
  INSERT INTO TEST_EMPLOYEE(ID,NAME,SURNAME,SALARY) VALUES (1,'Juraj','Velky',1200);
  INSERT INTO TEST_EMPLOYEE(ID,NAME,SURNAME,SALARY) VALUES (1,'Maria','Drobna',800);
  COMMIT;
END;

Vytvoríme si primárny kľúč na tabuľke:

ALTER TABLE TEST_EMPLOYEE ADD (CONSTRAINT EMPLOYEE_PK PRIMARY KEY (ID));

Rozhodli sme sa, že zvýšime všetkým zamestnancom plat o 500 Eur v hrubom (aby sme aspoň trošku dobehli platy upratovačiek v susednom Rakúsku), ktorý ho majú nižší ako 3000 Eur.
Napísal som tri podobné anonymné PL/SQL bloky vykonávajúce tú istú vec, ale podstatné si bude všimnúť, ktorý z nich je najefektívnejší.
Odmeral som čas výkonu každého bloku, aby sme si overili efektivitu každého bloku zvlášť. Pri vložení viacerých záznamov do tabuľky (rádovo v tisíckach) sú rozdiely samozrejme ešte výraznejšie.

-- 1. príklad 114 ms ...
DECLARE
    CURSOR EMP_CURSOR IS 
        SELECT ID, SALARY 
        FROM TEST_EMPLOYEE 
        WHERE SALARY<3000;
BEGIN
    FOR EMP_ROW IN EMP_CURSOR
    LOOP
        UPDATE TEST_EMPLOYEE
        SET SALARY = SALARY + 500
        WHERE ID=EMP_ROW.ID;
    END LOOP;
    COMMIT; 
END;

Najpoužívanejší (najpomalší ale najbezpäcnejší) spôsob je práve tento. Po vytvorení kurzora sa v cykle robí opätovné hľadanie príkazom UPDATE na tej istej tabuľke, ale hľadanie je prevedené na primárnom kľúči v inom kurzore.
Môže byť ešte pomalší, ak vymažeme primárny klúč na tabuľke TEST_EMPLOYEE. V tom prípade je hladanie prevedené tzv. "FULL SCANOM" sekvenčným prehľadávaním v inom kurzore.

-- 2. príklad 110 ms ...
DECLARE
    CURSOR EMP_CURSOR IS 
        SELECT ROWID, SALARY 
        FROM TEST_EMPLOYEE 
        WHERE SALARY<3000;
BEGIN
    FOR EMP_ROW IN EMP_CURSOR
    LOOP
        UPDATE TEST_EMPLOYEE
        SET SALARY = SALARY + 500
        WHERE ROWID=EMP_ROW.ROWID;
    END LOOP;
    COMMIT; 
END;

V tomto prípade využijeme na hľadanie nie hodnotu primárneho kľúča - stlpec "ID", ale pseudostĺpec "ROWID", pomocou ktorého je hľadanie riadkov najrýchlejšie.
Nevýhoda: V prípade použitia tohto spôsobu si buď sme istý, že nikto iný nepristupuje k našej tabulke a nevykonáva na nej žiadny DML príkaz, alebo si tabulku alebo riadky explicitne uzamkneme. Napríklad príkazom "LOCK TABLE / SELECT FOR UPDATE".
Je to z dôvodu, že hodnoty v pseudostl'pci "ROWID" sa môžu zmeniť v závislosti, aká zmena bola v riadku vykonaná.

-- 3. príklad 95 ms ...
DECLARE
    CURSOR EMP_CURSOR IS 
        SELECT ID, SALARY 
        FROM TEST_EMPLOYEE 
        WHERE SALARY<3000
        FOR UPDATE;
BEGIN
    FOR EMP_ROW IN EMP_CURSOR
    LOOP
        UPDATE TEST_EMPLOYEE
        SET SALARY = SALARY + 500
        WHERE CURRENT OF EMP_CURSOR;
    END LOOP;
    COMMIT; 
END;

Tento spôsob je najrýchlejší a najefektívnejší. Príčina efektivity spočíva v tom, že sa nevytvára další kurzor a príkaz "UPDATE" sa vykonáva práve na aktuálnom riadku - klauzula "CURRENT OF".
Nevýhody tohto spôsobu: kôli klauzule "FOR UPDATE" sa uzamknú všetky riadky, na ktorých má byt vykonaná zmena.

Prajem vela efektívneho a bezchybného kódu.

S pozdravom